Obeť pre obra

Dedina prekypovala napätím, keď sa slnko skláňalo k západu. Obyvatelia, odetí v jednoduchých, hrubých rúchach, sa zhromaždili na hlavnom námestí; ich tváre skrivovali zmiešané pocity strachu a fascinácie. V centre pozornosti stála mladá dievčina menom Lira s vlasmi spletenými do zložitého vrkoča, ktorý kontrastoval s jej bledou, napätou pokožkou. Jej veľké, tmavé oči sa leskli slzami, keď jej kňaz v čiernom plášti zväzoval ruky hrubým povrazom.

– To je obeť pre obra – zašepkal kňaz a jeho hlas sa ozýval ozvenou po námestí. – Bez nej zničí našu dedinu. Bez nej zahynú naše deti.

Keď kňaz dohovoril, vzduchom preniklo nízke, chrapľavé zavrčanie. Dav stuhol a srdcia sa im v hrudiach rozbúšili. Z temnoty sa vynorila obrovská postava – zlobor s pokožkou tmavou ako noc, pokrytou jazvami a zrohovatenými výrastkami. Jeho oči, žlté ako plamene, sa upreli na Liru a pery sa mu roztiahli do niečoho, čo mohlo byť úsmevom.

– Vitaj, krásavica – zachrčal zlobor a jeho hlas otriasol zemou. – Počul som o tebe. Vraj si najkrajšia v celej dedine. Je to pravda?

Lira sa mykla, no povrazy držali pevne. Zrýchlil sa jej dych, keď sa zlobor priblížil a jeho dych jej ovanul tvár teplom a pachom zeme. Dav zatajil dych a sledoval každý jeho pohyb.

Zlobor natiahol obrovskú dlaň a nadvihol Lire bradu, prinútiac ju pozrieť sa mu do očí. Jeho prsty boli chladné, no dotyk prekvapivo jemný. Chvíľu si hľadeli do očí a v jeho pohľade bolo niečo, čo v Lire vyvolalo zvláštne zachvenie.

– Vyzlečiem ťa – zamrmlal zlobor a jeho hlas bol teraz hlbší, hrozivejší. – A potom s tebou urobím, čo sa mi zachce. Rozumieš?

Lira neodpovedala. Telo jej stuhlo, keď zlobor začal rozväzovať povrazy. Každý pohyb bol pomalý, zámerný a jeho oči sa od nej ani na okamih neodtrhli. Keď povolil posledný uzol, zlobor ju chytil za ramená a otočil ju tak, aby k nemu stála chrbtom.

Dav zastonal, keď zlobor začal rozopínať jej šaty. Látka skĺzla na zem a odhalila Lirino nahé telo. Zlobor nasál vzduch a jeho dlane putovali pozdĺž jej chrbta, zanechávajúc za sebou husiu kožu. Lira zastonala, keď jej prsty zovreli boky, no nepokúsila sa vyslobodiť.

– Pozerajte – zavrčal zlobor a jeho hlas sa niesol po námestí. – Toto je obeť. Toto je to, čo chcem.

Jeho pohyby boli čoraz brutálnejšie. Chytil Liru za vlasy a prinútil ju kľaknúť si. Jej telo sa triaslo, no oči sa jej leskli zmesou strachu a… vzrušenia. Zlobor ju zrazil na kolená a potom do nej prudko vnikol, čo vyvolalo výkrik bolesti a rozkoše.

Dav zastonal a niektorí si medzi sebou začali šepkať. Zlobor sa v nej rytmicky pohyboval, jeho telo sa lesklo potom a každý príraz bol ako úder kladiva. Lira sa spočiatku bránila, no časom sa začala poddávať. Jej stony silneli a ruky sa jej zovreli do zeme.

Keď zlobor vyvrcholil, zrútil sa na ňu a ťažko dýchal. Srdce mu bilo ako bubon a dychom jej ovieval krk. Chvíľu tak ležali spojení, potom sa zlobor zdvihol, stále ju držiac v náručí.

– Poď – zachrčal, jeho hlas bol teraz miernejší. – Pôjdeme do mojej jaskyne.

Lira neprotestovala. Keď si ju zlobor vyzdvihol na ramená, privinula sa k nemu a cítila sa zvláštne v bezpečí. Dav sa rozostúpil a oni odišli do tmy, zanechajúc za sebou šepot a napätie.

V jaskyni bola tma a vlhko, no Lira necítila strach. Zlobor ju položil na zem a potom si sadol vedľa nej, pozorne ju sledujúc. Jeho oči boli teraz miernejšie a pery mal mierne pootvorené, akoby chcel niečo povedať.

– Neopustím ťa – zamrmlal napokon. – Si moja.

Lira neodpovedala hneď. Jej telo sa ešte stále triaslo po nedávnom akte, no v srdci sa jej rodilo niečo nové – túžba. Túžba zostať s ním. Byť jeho.

Keď sa zlobor pohol, Lira sa k nemu prisunula bližšie. Jeho dlaň sa dotkla jej líca a ona zavrela oči, cítiac, ako jej odpor roztápa. Vedela, že niet cesty späť – a že to vôbec nechce.

V objatí príšery

Zlobor sa nad ňu sklonil a jeho dych ovanul jej pery. Lira cítila, ako sa jeho prsty vpletajú do jej vlasov a jemne, no rozhodne priťahujú jej tvár k nemu. Ich pery sa stretli v bozku, ktorý bol zároveň divoký i nežný – plný sily, ale aj niečoho, čo Lira nedokázala pomenovať. Jeho jazyk skĺzol po jej perách a ona mu inštinktívne odpovedala s rastúcou túžbou.

Keď sa od nej odtiahol, Lira sa mu pozrela do očí a po prvý raz v nich zazrela niečo viac než len hrozbu. Bola tam žiadostivosť, ale aj… niečo ako starostlivosť? Nebola si istá, no stačilo to, aby sa jej srdce rozbúšilo.

Zlobor sa pri pohľade na jej reakciu mierne usmial. Jeho dlane putovali nadol, kĺzali po jej tele od krku cez prsia až k bokom. Lira ticho zastonala, keď sa jeho prsty dotkli jej pŕs a potom ich zovreli, čím v nej vyvolali vlnu rozkoše.

– Chceš to – zamrmlal, skôr konštatujúc než sa pýtajúc. – Chceš mňa.

Lira neodpovedala, iba prikývla a cítila, ako sa jej v žilách rozpaľuje oheň. Zlobor sa sklonil, aby ju znova pobozkal, tentoraz hlbšie a vášnivejšie. Jeho jazyk skúmal vnútro jej úst a ona mu odpovedala, priťahujúc ho bližšie. Ich telá sa preplietli v objatí a ona cítila, ako jeho úd tvrdne a tlačí sa na jej stehno.

Zlobor prerušil bozk a pozrel sa jej do očí. Jeho pohľad bol teraz plný žiary a v hlase, keď znova prehovoril, znela prísľub.

– Budeš moja – povedal ticho, no mocne. – A budeš prosiť o viac.

Lira neprotestovala, keď ju zlobor prevrátil na chrbát. Jeho telo ju pritlačilo k zemi a ona zastonala, cítiac jeho váhu a silu. Jeho dlane blúdili po jej tele, objavovali každý centimeter a vyvolávali v nej zimomriavky. Keď sa dostal k jej prsiam, zľahka ich stisol a ona zastonala, prehýbajúc sa do oblúka.

Zlobor sa pri pohľade na jej reakciu usmial. Jeho pery klesli nižšie, bozkával jej krk, kľúčnu kosť a potom prsia. Jemne ich sal a potom silnejšie, vyvolávajúc vlny rozkoše. Lira sa pod ním zmietala, stonala čoraz hlasnejšie a rukami sa mu zovrela okolo ramien.

Keď zlobor zišiel nižšie a bozkával i olizoval jej brucho, Lira pocítila, ako sa jej podbruško v očakávaní sťahuje. Jeho jazyk sa dotkol jej klitorisu a ona vykríkla, ešte viac sa prehýbajúc. Zlobor pokračoval, jeho pohyby boli presné a isté, a ona cítila, ako jej telo horí.

– Áno – zachrčal zlobor, keď cítil, ako sa jej svaly okolo neho sťahujú. – Áno, presne tak.

Lira pod ním vyvrcholila v záchvevoch a on do nej jediným hlbokým prírazom vnikol, čo vyvolalo ďalší výkrik. Ich telá sa pohybovali v divokom rytme a ona cítila, ako ju jeho úd vypĺňa a rozťahuje, privádzajúc ju do šialenstva. Každý príraz bol ako úder, ale aj ako pohladenie – zmes bolesti a rozkoše, pre ktorú kričala a prosila o viac.

Zlobor sa do nej vnoril posledný raz a potom na ňu klesol, ťažko dýchajúc. Lira ho pevne objala a cítila, ako jeho srdce bije v rytme jej vlastného. Takto ležali spletení, až napokon zlobor zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu.

– Si moja – zopakoval, tentoraz nežne. – A nikdy ťa nevydám.

Lira sa usmiala a cítila, ako jej po lícach stekajú slzy šťastia. V jeho náručí, v tej temnej jaskyni, bola v bezpečí – a slobodná.

Zlobor ju pevnejšie objal a ona zavrela oči, vedela, že toto je jej miesto. Jej domov. A že tu s ním zostane navždy.