V srdci Veľkých prérií, kde vietor šepkal tajomstvá predkov a slnko pri západe maľovalo oblohu krvavočervenou farbou, žil kmeň Červených vlkov. Ich típí boli roztrúsené ako stádo bizónov na obzore a dym z ohnísk lenivo stúpal ku hviezdam. Práve tu, v tieni posvätného kopca, žila Aiyana – mladá žena s pokožkou hladkou ako leštený kameň, očami čiernymi ako noc bez mesiaca a vlasmi spletenými do vrkočov ozdobených orlími perami. Bola dcérou náčelníka, no jej duch bol divoký, neskrotný ako mustang cválajúci prériou. Aiyana nesnívala o pokojnom živote pri ohnisku; jej srdce horelo túžbou po dobrodružstve a zakázaných vášňach.
Jedného letného rána, keď sa rosa ešte ligotala na tráve, Aiyana sa vytratila z dediny. Oblečená v mäkkých kožených šatách, ktoré priliehali k jej zaobleným bokom a plným prsiam, niesla luk a šípy. Chcela uloviť jeleňa, no v skutočnosti hľadala samotu, aby uhasila oheň, ktorý tlel v jej slabinách. Už celé mesiace ju trápili sny o silných rukách, o telách prepletajúcich sa v rytme bubnov, o dotyku, ktorý pálil ako posvätný oheň. Muži z kmeňa sa na ňu pozerali s túžbou, no nikto sa neodvážil priblížiť – bola určená na spojenectvo s iným náčelníkom.
Zakázaná láska
Dorazila do skrytého údolia, kde sa potok krútil medzi skalami a vytváral prírodné jazierka. Voda bola chladná, krištáľovo čistá a vzduch nasiaknutý vôňou divokých kvetov. Aiyana si vyzliekla šaty a dovolila slnku hladiť jej nahú pokožku. Prsia sa jej jemne dvíhali v rytme dychu, bradavky jej stvrdli od závanu vetra a medzi stehnami pocítila známe mravenčenie. Vošla do vody a ponorila sa po pás. Lenivo plávala, ruky jej kĺzali po bruchu nižšie a jemne sa dotkli pahorku porasteného mäkkým ochlpením. Ticho vzdychla, keď jej prsty vkĺzli medzi vlhké záhyby a krúžili okolo citlivého púčika. Boky sa jej inštinktívne pohybovali, voda okolo nej čľapotala a v mysli sa jej zjavil obraz – silný bojovník so svalmi napnutými ako tetiva luku, ktorý do nej hlboko vniká a úplne ju napĺňa.
Zrazu začula zašumenie. Znehybnela a vytiahla nôž z pošvy pri opasku. Z kríkov sa vynoril on – Kael, vyhnanec zo susedného kmeňa, známy ako Tieňový duch. Bol vysoký, mal plecia široké ako kmeň duba, pokožku zbrázdenú jazvami po bitkách a oči, ktoré sa leskli ako ostrie tomahavka. Oblečený iba v bedrovej rúške niesol luk a čerstvo uloveného králika. Keď ju uvidel nahú vo vode, zastavil sa. Pohľadom prešiel po jej tele – od mokrých vlasov priliehajúcich ku krku, cez vztýčené prsia s tmavými bradavkami až po líniu bokov ponorenú v potoku. Pocítil, ako mu krv prúdi do slabín a úd pod kožou tvrdne.
– Kto si, duch rieky? – spýtal sa hlasom hlbokým ako hrom.
Aiyana neustúpila. Namiesto toho zdvihla bradu a jej oči zablysli výzvou. – Aiyana z Červených vlkov. A ty si votrelec v našich krajoch.
Kael sa dravo usmial a odložil luk. – Votrelec? Možno. Ale tvoje telo na mňa volá hlasnejšie než vietor.
Priblížil sa a vošiel do vody. Aiyana pocítila chvenie, nie od chladu, ale od vzrušenia. Obklopila ju jeho vôňa – zmes potu, dymu a mužskej sily. Zastal blízko, takže sa ich telá takmer dotýkali. Natiahol ruku a prstami sa zľahka dotkol jej ramena. Pokožka jej pod jeho dotykom vzplanula. – Si krásna ako bohyňa mesiaca – zamrmlal a posunul dlaň nižšie, na prsník. Jemne ho stisol a palcom krúžil okolo bradavky. Aiyana ticho zastonala a telo sa jej prehlo k nemu.
– Nemal by si... – zašepkala, no jej ruky už putovali po jeho hrudi a pod prstami cítili tvrdé svaly.
Kael si ju pritiahol bližšie a ich pery sa stretli v bozku – divokom, hladnom. Jeho jazyk sa vkliesnil medzi jej pery a ochutnával sladkosť jej dychu. Ruky mu skĺzli na jej zadok, pevne ho stisli a pritlačili jej boky k jeho. Cez tenkú kožu bedrovej rúšky pocítila jeho tvrdý penis, ktorý sa otieral o jej brucho. Bol veľký, pulzujúci, pripravený. Aiyana vsunula ruku pod rúšku a objala ho. Jeho pokožka bola horúca, hladká a žily pod jej dotykom vystúpené. Zovrela prsty a pohybovala nimi hore a dolu, cítiac, ako sa od rozkoše chveje.
– Chcem ťa – zašepkal Kael a zahryzol jej do ucha. – Chcem do teba vniknúť a naplniť ťa svojím semenom.
Aiyana prikývla a dych sa jej zrýchlil. Jemne ju postrčil na breh potoka, do mäkkej trávy. Kľakol si medzi jej stehná a široko ich od seba roztiahol. Jej kundelička sa leskla vlhkosťou, pysky mala roztvorené a pozývajúce. Kael sa sklonil a jeho jazyk sa dotkol jej klitorisu, pomaly ho olizoval a krúžil okolo neho. Chutila slano-sladko, ako nektár z prérijných kvetov. Aiyana prehla chrbát, prsty sa jej zaplietli do jeho vlasov a pritiahli ho bližšie. Hlasnejšie zastonala, keď do nej vsunul prst a pocítila, ako sa jej steny okolo neho sťahujú. Pohyboval ním v rytme svojho jazyka, pridal druhý prst a rozťahoval ju.
– Si taká tesná – zamrmlal a zdvihol hlavu. Jeho tvár sa leskla od jej štiav.
Už nedokázala dlhšie čakať. Pritiahla si ho na seba a obtočila nohy okolo jeho bokov. Kael zhodil rúšku; jeho kok hrdo stál, žaluď mal opuchnutý a na špičke sa ligotala kvapka preejakulátu. Priložil ho k jej vchodu a vtieral ho do vlhkých záhybov. Aiyana zdvihla boky a on do nej pomaly vnikal, palec po palci. Pocítila rozťahovanie a slabé pálenie, ktoré prechádzalo do rozkoše. Bol hrubý, úplne ju vypĺňal a dosahoval do najhlbších zákutí. Začali sa pohybovať – on silno a hlboko vrážal, ona mu vychádzala v ústrety a nechtami sa mu zarývala do chrbta.
Voda potoka vedľa nich čľapotala, v diaľke spievali vtáky, no pre nich sa svet zúžil na ich telá, na trenie kože o kožu a na vlhké zvuky ich spojenia. Kael zrýchlil, jeho semenníky narážali do jej zadku a ona sa pod ním zmietala, jej kundelička okolo neho pulzovala. Pocítila blížiaci sa orgazmus – vlnu horúčavy rozlievajúcu sa od slabín. Vykríkla a zovrela sa okolo neho, a on, keď to pocítil, vrazil do nej ešte hlbšie a naplnil ju horúcim semenom, prúdmi pulzujúcimi v jej vnútri.
Tak tam ležali a dychčali, telá sa im leskli od potu a vody. Bol to však iba začiatok. V diaľke bolo počuť dupot koní – bojovníci kmeňa hľadali Aiyanu. Kael zdvihol hlavu a oči sa mu zaleskli. – Musíme utiecť. Ale vrátim sa po teba.
Aiyana prikývla a cítila, ako jej jeho semeno steká po stehnách. Toto stretnutie v nej prebudilo hlad, ktorý sa nedá uhasiť.
Dedina Červených vlkov pulzovala životom pod splnom, ktorý visel na oblohe ako strieborný medailón. Vatry praskali a vrhali tancujúce tiene na típí, zatiaľ čo šamani odriekali piesne duchom predkov. Aiyana sa vrátila do svojej chatrče tesne pred príchodom bojovníkov, jej telo sa stále chvelo pri spomienke na stretnutie s Kaelom. Koža medzi stehnami bola lepkavá od jeho semena a každý krok jej pripomínal rozkoš, ktorú jej daroval. Schovala sa pod kožušiny a predstierala spánok, keď k nej otec, náčelník Takoda, s obavami nazrel. – Dcéra, kde si bola? Préria je v noci nebezpečná, – zamrmlal, no ona iba zamrmlala niečo o love.
Nasledujúce dni Aiyana chodila ako v hmle. Jej myšlienky sa krútili okolo Kaela – jeho silných paží, tvrdého tela vtláčajúceho sa do nej, chuti jeho pier na jej. V noci, keď dedina spala, jej ruky putovali po tele a napodobňovali dotyky vyhnanca. Ležala na lôžku z bizóních koží a pod prikrývkou roztiahla nohy. Prsty sa kĺzali po bruchu, nižšie, k vlhkému pahorku. Keď ich vsunula dovnútra, predstavovala si jeho kokot – hrubý, pulzujúci, vypĺňajúci ju až do krajnosti. Ticho stonala do vankúša a krúžila palcom okolo klitorisu, až ju zaliala vlna orgazmu, no nestačilo to. Chcela viac, chcela naozaj jeho.
Jedného večera, počas slávnosti žatvy, keď kmeň tancoval okolo veľkej vatry, Aiyana na sebe pocítila niečí pohľad. Bubny rytmicky duneli, telá bojovníkov vírili v tanci a ich hrude sa leskli od potu. Ona sama mala oblečené obradné šaty so strapcami, ktoré zvýrazňovali jej okrúhle boky a plné prsia vlniace sa pri každom kroku. V tieni stromov zazrela tieň – Kaela. Stál tam skrytý, oči mu žiarili ako žeravé uhlíky. Kývol hlavou a ukázal smerom k lesu. Aiyanino srdce sa rozbúšilo; nenápadne sa vytratila a rozbehla sa k nemu.
Stretli sa v húštine, kde mesiac presvital cez listy. Kael ju schmatol do náručia a pritlačil k stromu. Jeho pery našli jej, bozk bol prudký a plný hladu. – Každú noc som na teba myslel, – zašepkal a zahryzol sa jej do krku. Jeho ruky skĺzli na jej prsia a stisli ich cez látku šiat. Bradavky jej okamžite stvrdli a boleli túžbou. Aiyana zastonala, vplietla prsty do jeho vlasov a pritiahla si ho bližšie.
– Vezmi si ma, – prosila, hlas sa jej chvel. Kael nečakal. Vyhrnul jej šaty a odhalil nahé stehná a kundičku, už vlhkú a pripravenú. Kľakol si pred ňu, dych mal horúci na jej koži. Roztiahol jej nohy a jeho jazyk sa dotkol pyskov, pomaly ich lízal zdola nahor. Chutila mu ako med z divých úľov, slaná aj sladká. Vsúval jazyk hlbšie, cmúľal jej klitoris a cítil, ako sa jej boky chvejú. Aiyana sa oprela o kmeň, prsty sa jej zarývali do kôry. – Ach, áno... hlbšie, – vydýchla, keď pridal prsty, dva naraz, a vsúval ich v rytme svojho jazyka. Jej steny sa okolo nich sťahovali a šťava stekala po jeho ruke.
Vstal a rozopol si bedrovú zásteru. Vyskočil z nej jeho penis, tvrdý a naliaty, žily mu pulzovali pod kožou. Teraz si pred neho kľakla Aiyana a vzala ho do ruky. Bol horúci, ťažký, žaluď sa leskol od preejakulátu. Oblízla si pery a potom si ho vzala do úst – pomaly cmúľala špičku a jazykom krúžila okolo žliabku. Kael zastonal, ruky mal v jej vlasoch a jemne ju tlačil hlbšie. Cítila ho v hrdle, ako jej vypĺňa ústa; chuť bola slaná a mužná. Cmúľala ho silnejšie, perami sa posúvala nahor a nadol a rukou mu masírovala semenníky, ťažké a plné.
Dlho to nevydržal. Zdvihol ju a otočil tvárou k stromu. Vyhrnul jej šaty vyššie a roztiahol jej zadok. Jeho kokot sa pritlačil k vchodu a vtieral sa do vlhkých záhybov. Jedným prírazom do nej vstúpil hlboko, až po semenníky. Aiyana vykríkla rozkošou, keď cítila, ako ju rozťahuje a preniká až na doraz. Začal sa pohybovať silno a rytmicky, bokmi narážal do jej zadku s plesknutím. Jednou rukou jej stískal prsník a štipkal bradavku, druhú vsunul medzi jej stehná a masíroval jej klitoris. – Si moja, – zavrčal a zahryzol sa jej do ramena. – Tvoja kundička je taká tesná, cmúľa ma ako ústa.
Aiyana sa zvŕtala a vychádzala mu v ústrety, telo jej horelo. Orgazmus prišiel ako búrka – vlna horúčavy rozlievajúca sa od bedier, ktorá sťahovala svaly okolo neho. Vykríkla jeho meno a on, keď to pocítil, zrýchlil a vrážal do nej hlbšie. Cítila, ako v nej pulzuje a napĺňa ju horúcim semenom, ktoré jej prúdmi stekalo po stehnách. Ťažko dýchal a držal si ju blízko, ich telá boli klzké od potu.
No radosť trvala krátko. Z dediny sa ozval výkrik – niekto si všimol jej neprítomnosť. Kael ju ešte raz pobozkal. – Musím odísť, ale vrátim sa. Spojenectvo tvojho otca s iným kmeňom... to je pre nás hrozba. – Zašepkal a zmizol v tieni.
Aiyana sa vrátila a predstierala, že zbierala byliny. V srdci však rástlo napätie. Vedela, že Kael je vyhnanec, nepriateľ, a ich láska je zakázaná. Tej noci, keď ležala sama, sa znova dotýkala a spomínala na jeho dotyky.
Leave a Reply