Tieň Braavosu

Nyessa sedela v zadymenej krčme, obklopená hukotom rozhovorov a škrípaním stoličiek. Dym z krbu sa lenivo vznášal a miešal sa s vôňou korenín a alkoholu. Jej ruka pomaly otáčala pohárom tmavého vína a pohľad jej blúdil po tvárach hostí. Bola tu cudzinkou, hoci sa snažila vyzerať sebavedomo. Napokon to bola jej práca – pozorovať, počúvať, byť neviditeľná.

Zrazu dvere krčmy zavŕzgali a dnu vošiel muž. Vysoký, s tmavými vlasmi a prenikavým pohľadom, ktorý akoby prebodával vzduch. Kráčal ticho, no sebaisto, keď mieril k baru. Nyessino srdce sa rozbúšilo, keď sa ich oči stretli. Telom jej prešiel záchvev, akoby ju k nemu priťahovala neviditeľná niť.

Muž si sadol k baru a obrátil sa bokom k miestnosti. Barman mu nalial zlatisté pivo ale a on zdvihol krígeľ v nemom prípitku. Nyessa cítila, ako sa jej ruky jemne chvejú. Snažila sa sústrediť na svoj vlastný nápoj, no pohľad jej stále utekal jeho smerom.

Napokon sa obrátil a usmial sa na ňu – úsmev bol vrúcny, no v očiach sa mu skrývalo čosi znepokojivé. Nyessa mu úsmev opätovala a snažila sa skryť nervozitu. „Dlho som ťa tu nevidel,“ povedal a jeho hlas bol nízky, mierne chrapľavý.

„Chodievam sem, keď môžem,“ odvetila a snažila sa, aby jej tón znel nenútene. Muž prikývol a pohľadom prešiel po celej jej postave. Nyessa pocítila, ako jej na líca vystupuje rumenec, no neodvrátila zrak. Vedela, že nesmie prejaviť slabosť.

„Možno… možno si prisadneš?“ navrhol a ukázal na prázdnu stoličku vedľa seba. Jeho pohľad bol vyzývavý, no zároveň podmanivý. Nyessa na chvíľu zaváhala. Časť z nej chcela utiecť, no tá druhá – zvedavejšia, nebezpečnejšia – túžila zostať.

Napokon vstala a pristúpila k nemu. Stolička pod jej váhou zavŕzgala, keď si sadla. Muž sa mierne naklonil a jeho dych jej ovial líce. „Čo ťa privádza do takejto diery?“ spýtal sa a hľadel jej priamo do očí.

Nyessa sa jemne usmiala. „Obchody,“ odpovedala vyhýbavo. Vedela, že nesmie prezradiť príliš veľa. No v jeho otázke… čosi bolo. Akoby vedel viac, než chcel dať najavo.

Muž prikývol, no neprestával sa usmievať. „Rozumiem,“ povedal a jeho ruka sa mimovoľne obtrela o jej zápästie. Nyessa zadržala dych a cítila, ako sa teplo jeho dotyku rozlieva po jej tele.

„A ty?“ spýtala sa a snažila sa sústrediť naňho. „Chodievaš sem často?“

Muž sa potichu zasmial. „Kedykoľvek môžem,“ odvetil a v očiach mu tajomne zablyslo. „Ale myslím, že o tom si sa nechcela rozprávať, však?“

Nyessa pocítila, ako jej srdce začína biť rýchlejšie. Jeho slová boli ako nevyslovená výzva. „Možno…“ začala, no odmlčala sa, neistá, čo povedať.

Muž sa naklonil ešte bližšie a jeho pery sa ocitli pri jej uchu. „Poď,“ zašepkal a jeho hlas bol teraz nízky, plný prísľubov. „Porozprávame sa niekde, kde bude tichšie.“

Nyessa sa naňho pozrela a cítila, ako jej odpor povoľuje. Jeho pohľad bol hypnotizujúci a jeho návrh… lákavý. Vedela, že je to riskantné, no čosi v ňom spôsobovalo, že chcela riskovať.

Vstala a on k nej natiahol ruku. Nyessa na chvíľu zaváhala, no napokon uchopila jeho dlaň. Spoločne opustili krčmu a nechali za sebou hukot rozhovorov i pach dymu.

Vonku panovalo šero. Uličky boli úzke a kľukaté a lampáše vrhali dlhé tiene. Muž ju viedol sebaisto a nepúšťal jej ruku. Nyessa cítila, ako jeho prsty jemne zvierajú jej dlaň a dodávajú jej odvahu.

Napokon zastali pred dverami malého domu. Muž ich odomkol kľúčom a gestom ju pozval dnu. Interiér bol skromný, no útulný. Na stole horeli sviece a vo vzduchu sa vznášala vôňa levandule a ešte čohosi… čohosi, vďaka čomu sa Nyessa cítila zvláštne bezpečne.

Muž zavrel dvere a obrátil sa k nej. Jeho oči sa v šere leskli a úsmev bol teraz odhodlanejší. „Tu nás nikto nebude rušiť,“ povedal a jeho hlas sa odrazil od stien.

Nyessa stála nehybne a cítila, ako napätie rastie. Vedela, že nastala chvíľa, keď sa musí rozhodnúť. No jeho pohľad… jeho prítomnosť… spôsobovali, že všetko ostatné prestávalo mať význam.

Muž vykročil k nej. Nyessa zadržala dych, keď zdvihol ruky a jemne jej uchopil tvár. Palcami sa dotkol jej líc a ona pocítila, ako celé jej telo reaguje na ten dotyk.

„Neboj sa,“ zašepkal a jeho dych jej ovanul pery. „Si tu v bezpečí.“

Nyessa zavrela oči a dovolila, aby ju jeho slová upokojili. Keď ich otvorila, ich pery delilo len niekoľko centimetrov. Muž sa pomaly naklonil a ich pery sa stretli v bozku – nežnom, no plnom prísľubov.

Nyessa ticho zastonala a cítila, ako jej telo zaplavuje vlna túžby. Jeho jazyk sa obtrel o jej pery a ona mu odpovedala, pričom mu vplietla prsty do vlasov. Bozk sa prehĺbil, stal sa vášnivejším a ona cítila, ako jej odpor mizne.

Muž sa trochu odtiahol a pozrel jej do očí. Dýchal zrýchlene a jeho pohľad bol plný túžby. „Chceš to,“ zašepkal a hlas mal teraz zachrípnutý.

Nyessa prikývla, neschopná vydať zo seba hlas. Muž sa usmial a jeho ruky začali blúdiť po jej tele. Cítila, ako mu prsty rozopínajú gombíky na šatách a odhaľujú jej pokožku. Ticho zastonala, keď sa jeho pery ocitli na jej krku a jemne ho sali.

„Si nádherná,“ zašepkal a jeho hlas bol ako med. Nyessa zaklonila hlavu a dovolila mu pokračovať. Jeho jazyk krúžil okolo jej ucha a ona cítila, ako jej telo pulzuje túžbou.

Muž ju mierne nadvihol a ona ho obopla nohami okolo pása. Odniesol ju k posteli a jemne ju položil. Nyessa naňho hľadela a cítila, ako jej srdce bije v rytme jeho pohybov.

„Teraz si moja,“ zašepkal a sklonil sa nad ňu. Jeho pery sa ocitli na jej prsníku, sali a lízali ho, a ona hlasno stonala, keď sa pod ním zmietala.

Nyessa cítila, ako jeho ruky blúdia po jej tele a odhaľujú každý kúsok pokožky. Jeho prsty vkĺzli medzi jej stehná a ona ticho vykríkla, keď pocítila, ako ju zvnútra zaplavuje vlna rozkoše.

Muž sa usmial, keď videl jej reakciu. „Si taká vlhká,“ zašepkal a v hlase mu zaznievala spokojnosť. „Pre mňa.“

Nyessa zastonala a cítila, ako do nej jeho prsty prenikajú hlbšie. Muž sa pohyboval rytmicky a ona sa pod ním zmietala, túžiac po ďalšom.

Napokon do nej jediným plynulým pohybom vnikol. Nyessa hlasno vykríkla a cítila, ako ju úplne napĺňa. Muž sa začal pohybovať a ich telá sa spojili v divokom tanci.

Každý príraz bol ako úder blesku a Nyessa cítila, ako sa jej svet krúti okolo nich. Muž ju vášnivo bozkával a ona mu odpovedala, pričom mu vplietala prsty do vlasov.

„Áno…“ stonala a cítila, ako sa blíži k vrcholu. Muž zrýchlil a ona vykríkla, keď dosiahla mohutný orgazmus.

Aj muž vyvrcholil a prudko sa do nej zarýval. Zrútil sa na ňu a ťažko oddychoval. Nyessa ho objala a cítila, ako jej jeho teplo preniká celým telom.

Chvíľu tak ležali a ťažko dýchali. Nyessa sa naňho dívala a premýšľala, kým v skutočnosti je. No v tejto chvíli… v tejto chvíli na tom nezáležalo. Bol tu, s ňou, a to stačilo.

Muž sa usmial a nežne ju pobozkal na čelo. „Bolo ti dobre?“ spýtal sa a jeho hlas bol teraz vrúcny a nežný.

Nyessa prikývla, neschopná vydať zo seba hlas. Muž ju ešte raz pobozkal a potom z nej vyšiel. Ležala nahá a sledovala, ako vstáva a začína sa obliekať.

„Ak chceš, zostaň,“ povedal bez toho, aby sa obrátil. Nyessa sa jemne usmiala a cítila, ako jej telo premáha únava.

Zavrela oči a dovolila, aby v nej ešte chvíľu zostalo teplo jeho dotyku. Keď ich znovu otvorila, muž už bol preč. Zostala len vôňa jeho pokožky a spomienka na jeho pery na jej tele.

Nyessa si povzdychla a pritúlila sa k vankúšu. Vedela, že toto je len začiatok. No v tejto chvíli… v tejto chvíli sa cítila živá, slobodná a úplná.

Paráda Braavosu

Nyessa ležala na posteli, stále omámená intenzitou posledných chvíľ. Jej telo bolo uvoľnené, no myseľ pracovala naplno. Kto bol ten muž? Naozaj poznal jej tajomstvo? Alebo to bola len hra, ďalší z jeho trikov?

Počula zavŕzganie dverí a obrátila hlavu. Muž sa vrátil a niesol dva poháre vína. Položil ich na nočný stolík a sadol si vedľa nej. Jeho pohľad bol mierny, no stále plný tajomstiev.

„Chutilo ti?“ spýtal sa s jemným úsmevom. Nyessa prikývla, stále neschopná vydať zo seba hlas.

„Hovoril si, že poznáš moje tajomstvo,“ povedala napokon a pozrela mu do očí. Muž prikývol a odpíjal si vína.

„Áno,“ odvetil. „Ale nemusíš sa báť. Nemám v úmysle ťa zradiť.“

Nyessa si s úľavou vydýchla, hoci stále cítila nepokoj. „Kto si?“ spýtala sa.

„Volám sa… Varys,“ odpovedal a jeho úsmev sa stal ešte záhadnejším. Nyessa zvraštila obočie a snažila sa spomenúť si na to meno.

„Varys?“ zopakovala. Muž prikývol.

„Áno. Pavúk z Braavosu.“

Nyessa pocítila, ako jej z tváre odteká krv. Varys? Je to možné? Veď… veď bol mŕtvy.

“To nie je možné” – zašepkala.

“Pre mnohých ľudí je smrť iba ilúziou” – odvetil Varys a hľadel jej priamo do očí. “Ale ty, Nyessa, to vieš najlepšie, však?”

Nyessa mlčala a snažila sa usporiadať si myšlienky. Je to naozaj on? Alebo je to iba ďalšia hra, ďalšia ilúzia?

“Čo odo mňa chceš?” – spýtala sa napokon a snažila sa, aby jej hlas znel sebaisto.

“Chcem ti pomôcť” – odpovedal Varys a jeho pohľad zvážnel. “Viem, čo ťa trápi. Viem, čo musíš urobiť.”

“A čo mám za to urobiť ja?” – spýtala sa Nyessa a cítila, ako sa strach mieša so zvedavosťou.

“Ty…” – Varys sa na okamih zarazil. “Ty mi musíš dôverovať.”

Nyessa naňho hľadela a snažila sa vyčítať jeho úmysly. Môže mu dôverovať? Môže dovoliť, aby ju zaviedol do neznáma?

“Dobre” – povedala napokon a cítila, ako sa rozhoduje. “Budem ti dôverovať.”

Varys sa usmial a v očiach sa mu tajomne zablyslo. “V tom prípade…” – začal, no odmlčal sa, akoby ešte na niečo čakal.

Nyessa pocítila, ako napätie rastie. Čo teraz? Čo bude ďalej?

“Povedz mi viac” – požiadala ho a snažila sa skryť svoju neistotu.

Varys sa k nej naklonil a jeho dych jej ovanul líce. “Čoskoro sa dozvieš” – zašepkal. “Ale najprv…”

Jeho pery spočinuli na jej perách a jemne, no rozhodne ju pobozkali. Nyessa mu bozk opätovala a cítila, ako sa v nej nanovo prebúdza túžba.

“Teraz nie” – zastonala a mierne ho od seba odtlačila. Varys sa usmial, ale poslúchol.

“Máš pravdu” – povedal a pobozkal ju na čelo. “Nie je vhodný okamih.”

Nyessa si s úľavou vydýchla a cítila, ako sa jej srdce upokojuje. “Prečo mi pomáhaš?” – spýtala sa a hľadela mu do očí.

“Pretože v tebe vidím seba” – odvetil Varys a jeho pohľad zmäkol. “Vidím niekoho, kto potrebuje pomoc.”

Nyessa mlčala a snažila sa pochopiť jeho slová. Naozaj v nej vidí seba? Naozaj jej chce pomôcť?

“Porozprávaj mi o sebe” – požiadala ho napokon.

Varys si vzdychol, akoby si usporadúval myšlienky. “Je to dlhý príbeh” – povedal. “Ale ak chceš, môžem ti ho porozprávať.”

Nyessa prikývla a cítila, ako zvedavosť víťazí. “Porozprávaj mi ho.”

Varys sa usmial a v očiach sa mu tajomne zablyslo. “V tom prípade…” – začal a jeho hlas znel hlboko, hypnoticky. “Dovoľ mi, aby som ťa vzal na cestu.”

Nyessa zavrela oči a dovolila, aby ju jeho slová zahalili. Vedela, že toto je iba začiatok. Ale v tejto chvíli… v tejto chvíli sa cítila pripravená čeliť všetkému, čo príde.

Tieň minulosti

Varys rozprával a jeho hlas ju ovíjal ako hodvábny šál. Hovoril o svojej minulosti, o tajomstvách, ktoré nosil v sebe, a o tom, ako sa stal tým, kým je. Nyessa počúvala očarená, zatiaľ čo vlny jeho slov zaplavovali jej myseľ. Cítila, ako sa jeho príbeh stáva jej súčasťou, ako sa prepletá s jej vlastnými tajomstvami.

Keď skončil, zavládlo ticho. Nyessa naňho hľadela a snažila sa usporiadať si myšlienky. Jeho tvár bola pokojná, no v očiach mu žiarilo odhodlanie.

“Teraz tomu rozumieš?” – spýtal sa potichu.

Nyessa prikývla. “Rozumiem, že obaja máme svoje tiene.”

Varys sa mierne usmial. “Presne tak. Ale teraz… teraz musíme ísť ďalej.”

Nyessa pocítila, ako jej v žilách pulzuje adrenalín. Bola pripravená. Pripravená čeliť tomu, čo príde.

“Som pripravená” – povedala a hľadela mu do očí.

Varys sa sklonil a pobozkal ju, jemne, no so silou, ktorá ňou prenikla skrz-naskrz. Nyessa mu bozk opätovala a cítila, ako sa ich pery spájajú v dokonalej harmónii.

“Poď” – zašepkal a chytil ju za ruku. “Je čas vyraziť.”

Spoločne opustili miestnosť a vyšli do temnoty noci. Nyessa cítila, ako jej srdce bije v rytme dobrodružstva, ako ju každý krok vedie k novému osudu.

Keď zmizli v tieňoch, Varys sa obzrel a usmial sa na hviezdy. “Nyessa z Domu Čiernych a Bielych” – zašepkal si. “Teraz sme jedno.”

A tak sa v tieni Braavosu zrodilo nové spojenectvo. Spojenectvo, ktoré malo všetko zmeniť.

Koniec.