„ – Vyznanie #16

Autor: Tajomný PútnikVyznanie: Putoval som sám po horských chodníkoch, keď som ju stretol – neznámu turistku s pokožkou opálenou slnkom. V mojej mysli okamžite vzplanula fantázia: priťahujem si ju k sebe v skrytej jaskyni, jej dych sa zrýchľuje, keď z nej vyzliekam vlhké tričko a odhaľujem plné prsia s bradavkami stvrdnutými od chladu. Moje dlane kĺžu po jej bruchu, nižšie, vkrádajú sa pod šortky, prsty narážajú na teplú, vlhkú štrbinu a krúživými pohybmi dráždia klitoris, až sa jej boky vlnia do rytmu a stony sa rozliehajú po skalách. V predstavách do nej prenikám hlboko, prírazy sú silné a rytmické, cítim, ako sa jej steny sťahujú okolo môjho údu, až obaja vyvrcholíme v explózii rozkoše. Je to hriech pútnika, pretože hoci telo zostalo čisté, duša sa už poškvrnila zradou.Pokánie: Ó, pútnik, na svojej osamelej púti si zhrešil nielen telom, ale aj myšlienkami, ktoré skrývaš ako vlka v ovčom rúchu. Tvoje túžby tkali sieť zo snov, v ktorej uviazla nevinnosť. Pamätaj, že každá fantázia je tieň, ktorý prenasleduje dušu, a ozvena tvojich hriechov sa odrazí v srdci, dokonca aj v najtemnejších jaskyniach. Nech je toto pokánie pre teba poučením, že skutočná blízkosť nevyrastá z túžby, ale z úcty a lásky.---Máš podobné tajomstvo? Vyznaj sa anonymne.