Stretnutie v daždi.
Romantika
Dážď ticho padal na ulice starého mesta a vytváral ligotavé kaluže, v ktorých sa odrážali neónové svetlá kaviarní a obchodíkov. Anna stála pod markízou malého kníhkupectva a tisla si k sebe tašku s novokúpeným románom. Mala dvadsaťosem rokov, dlhé gaštanové vlasy zopnuté do voľného drdola a jej oči, zelené ako listy po búrke, blúdili po mokrom chodníku. Bola architektkou, zamilovanou do tvarov budov a kriviek prírody, no už dávno cítila v srdci prázdnotu – ako nedokončený náčrt čakajúci na správny obrys.
Vtedy sa objavila ona. Julia, bežiaca cez ulicu s dáždnikom v jednej ruke a kyticou bielych ľalií v druhej. Jej čierne kučery vírili vo vlhkom vzduchu a šaty v sýtomodrej farbe priliehali k telu, zvýrazňujúc jemné krivky bokov a štíhly pás. Mala dvadsaťpäť rokov a pracovala ako kvetinárka v neďalekom obchode, kde každý deň aranžovala kvety do kompozícií plných vášne a nežnosti. Dážď ju zastihol na polceste domov, no nepokazil jej náladu – práve naopak, dodával tomuto večeru čaro.
Julia sa na obrubníku trochu potkla a dáždnik jej vykĺzol z ruky a pristál v kaluži. Anna bez dlhého premýšľania pribehla, rýchlo ho zdvihla a s úsmevom jej ho podala. Ich prsty sa náhodou dotkli – jemný dotyk ako pohladenie lupienka kvetu, ktorý vyslal Anninej paži mrazenie. Julia zdvihla zrak a jej hnedé oči, teplé a hlboké, sa stretli s Anninými zelenými očami. Čas sa na chvíľu zastavil, dážď okolo nich šumel ako tichá melódia.
– Ďakujem, – zašepkala Julia, jej hlas bol mäkký, melodický, s jemným prízvukom, ktorý prezrádzal korene z juhu. – Bez teba by som úplne premokla.
Anna pocítila, ako jej líca pod vplyvom toho pohľadu jemne červenejú. – Niet za čo. Vyzeráš ako niekto, kto si zaslúži suchý večer. Máš nádherné ľalie.
Julia sa širšie usmiala a odhalila perleťové zuby. – To je moja slabosť. Kvety hovoria viac než slová. Chceš jednu? Na znak vďaky.
Anna prikývla a Julia jemne odtrhla jednu ľaliu z kytice a zastrčila jej ju za ucho. Prstami sa dotkla pokožky na jej líci a vôňa kvetu sa zmiešala s vlhkým vzduchom a náznakom Juliinho parfumu – sladkej vanilky a jazmínu. Bol to intímny okamih, akoby svet okolo nich zmizol. Anna pocítila teplo rozlievajúce sa jej telom, jemné napätie v bruchu ako prvé tóny symfónie.
– Som Julia, – predstavila sa bez toho, aby od nej odtrhla zrak.
– Anna, – odvetila a jej hlas sa od emócií jemne chvel.
Dážď pomaly ustával, no ani jedna sa nepohla z miesta. Začali sa rozprávať – o knihách, ktoré Anna milovala, o kvetoch, ktoré Julia s takou vášňou aranžovala. Julia rozprávala o svojej obľúbenej záhrade za mestom, kde rástli divé ruže, a Anna sa podelila o príbeh starého mosta, ktorý navrhovala, sniac o tom, aby spájal nielen brehy rieky, ale aj ľudské srdcia. Ich smiech sa miešal s kvapkami padajúcimi z markízy a každý pohľad medzi nimi budoval most – jemný, no čoraz pevnejší.
Napokon Julia navrhla: – Čo keby sme sa schovali v tej kaviarni vedľa? Na čaj. Dážď ešte úplne neustal.
Anna bez váhania súhlasila. Vošli dovnútra, kde vzduch voňal kávou a škoricou. Sadli si k stolíku v rohu, blízko okna, cez ktoré bolo vidieť mihotajúce sa ulice. Julia si stiahla mokré šaty z pliec a odhalila jemnú pokožku na krku a v dekolte, pričom Anna od toho pohľadu nedokázala odtrhnúť zrak – bol subtílny a zvodný ako stránka zo zakázanej knihy. Ich kolená sa pod stolom náhodou dotkli, no aj to stačilo, aby Annino srdce začalo biť rýchlejšie.
Rozhovor plynul prirodzene, plný smiechu a tichých vyznaní. Julia sa dotkla Anninej ruky, keď rozprávala o svojom sne vycestovať do Paríža, a ten dotyk bol ako iskra – teplá, elektrizujúca, prebúdzajúca v Anne túžbu dozvedieť sa viac. Detaily jej pokožky, vôňa vlasov, spôsob, akým sa jej pery formovali do úsmevu – to všetko kreslilo v Anninej mysli obraz niečoho krásneho, jemného a romantického.
Keď sa večer chýlil ku koncu, vymenili si telefónne čísla a Julia sa naklonila, aby Annu na rozlúčku jemne pobozkala na líce. Bol to ľahký bozk, no plný prísľubu – jej pery boli mäkké, teplé a zanechali na pokožke vlhkú stopu. Anna pocítila vlnu tepla rozlievajúcu sa celým jej telom, od líca až po končeky prstov.
Cestou domov si Anna tisla ľaliu k hrudi a cítila, že je to začiatok niečoho výnimočného. Dážď prestal padať, no v jej srdci stále šumela búrka emócií – jemná, romantická, plná detailov čakajúcich na odhalenie.
Prvé rande pod hviezdami
Niekoľko dní po stretnutí v daždi Anna nedokázala prestať myslieť na Juliu. Vôňa ľalií sa stále vznášala v jej byte a spomienka na nežný bozk na líce v nej zakaždým, keď zavrela oči, vyvolávala vlnu tepla. Poslala jej správu: „Čo tak večerná prechádzka v parku? Dnes majú byť viditeľné hviezdy.“ Julia odpísala takmer okamžite: „S radosťou. Vezmem niečo špeciálne.“ Stretli sa pri vchode do parku, keď sa slnko schovávalo za horizontom a maľovalo oblohu odtieňmi ružovej a fialovej. Anna si obliekla ľahkú bielu blúzku, ktorá zvýrazňovala jej štíhlu postavu, a džínsy, ktoré obopínali jej boky. Vlasy jej voľne splývali na ramená a na perách mala jemný lesk, ktorý im dodával žiaru. Julia sa objavila vo vzdušných kvetovaných šatách, ktoré sa pri každom kroku vlnili, odhaľujúc jej pekné nohy a jemný dekolt. V ruke držala piknikový košík a jej kučery tancovali v ľahkom vánku. – Vyzeráš oslnivo, – povedala Anna a pri pohľade na Juliu cítila, ako jej srdce bije rýchlejšie. Julia sa začervenala, jej hnedé oči sa leskli v doznievajúcom svetle. – Ty tiež. Poď, našla som ideálne miesto. Vybrali sa chodníkom obklopeným stromami, ich ruky sa niekoľkokrát náhodne dotkli a zakaždým im po koži prebehli iskry. Julia rozprávala o svojom dni v kvetinárstve, o tom, ako viazala kytice pre zamilované páry a snívala o vlastnom romániku. Anna počúvala, očarená Juliiným melodickým hlasom, a podelila sa o príbeh projektu budovy, ktorý jej pripomínal tvary tela – plynulé, harmonické, plné tajomstva. Dorazili na lúku, kde Julia rozložila deku. V košíku bolo čerstvé ovocie, syr, víno a čokoládky. Sadli si blízko seba, ich stehná sa zľahka dotýkali a teplo Juliinho tela prenikalo cez látku šiat. Na oblohe sa začali objavovať hviezdy ako diamanty rozsypané na čiernom zamate. – Je to magické, – zašepkala Anna a pozrela nahor. Julia sa naklonila bližšie, jej dych sa obtrel o Annino ucho. – Rovnako ako ty. – Priložila Annine pery jahodu a ich oči sa stretli v intímnom pohľade. Anna zahryzla do ovocia, šťava jej stekala po pere a Julia ju jemne zotrela prstom, potom si ho pomaly oblízla bez toho, aby odtrhla pohľad. Bol to okamih, keď sa napätie stalo hmatateľným. Anna pocítila horúčavu rozlievajúcu sa jej bruchom a jemné pulzovanie medzi stehnami. Naklonila sa a pobozkala Juliu – najprv nežne, ich pery sa mäkko stretli ako lupienky kvetu. Chuť vína a jahôd sa miešala s prirodzenou sladkosťou Juliiných pier. Bozk sa prehĺbil, ich jazyky sa nesmelo dotkli, skúmali sa a vyvolávali zimomriavky pozdĺž chrbtice. Julia sa mierne odtiahla, líca mala začervenané a dych zrýchlený. – Túžila som po tom od nášho prvého stretnutia, – ticho priznala a položila ruku na Annino koleno, pomaly ju posúvala nahor po stehne a cítila teplo pokožky pod džínsami. Anna si vzdychla, jej telo reagovalo na dotyk – bradavky jej stvrdli pod blúzkou a medzi nohami sa nahromadila vlhkosť. – Ja tiež. Si taká... zvodná. Ležali na deke, nad nimi žiarili hviezdy a ich telá boli čoraz bližšie. Julia rozopla gombík na Anninej blúzke a odhalila čipkovanú bielizeň, prstami jej prešla po pokožke brucha a kreslila jemné kruhy. Anna ticho zastonala, ruky sa jej vnorili do Juliiných vlasov a pritiahli ju k ďalšiemu bozku. Cítila oblé krivky Juliiných pŕs pod šatami, ich telá sa k sebe tisli a boky sa vlnili v rytme rastúcej túžby. Julia si stiahla ramienko šiat a odhalila jeden prsník – ružový, pevný, s bradavkou stvrdnutou vzrušením. Anna sa naklonila, jej pery ho jemne obopli, sali a lízali, čo z Juliiných pier vyvolalo vzdych. Jej ruka skĺzla pod Annine džínsy, obtrela sa o čipku nohavičiek a cítila vlhkosť a teplo. Prsty prešli po klitorise a pomaly ho obkružovali, čím vyvolávali vlny rozkoše. – Si taká mokrá, – zašepkala Julia trasúcim sa hlasom. Anna nadvihla boky a túžila po ďalšom. Ich telá sa pohybovali v harmónii, dotyky boli čoraz odvážnejšie, no stále nežné – ako tanec pod hviezdami. Orgazmus prišiel vo vlnách, tichý a intenzívny, a zanechal ich v náručí jedna druhej, s dychmi splývajúcimi v nočnom vzduchu. Keď hviezdy žiarili najjasnejšie, vedeli, že toto je len začiatok ich príbehu – plného nehy, romantiky a detailov, vďaka ktorým bol každý okamih nezabudnuteľný.
Noc v Jej Byte
Uplynul presne týždeň od toho magického rande pod hviezdami, keď si Anna a Julia po prvý raz dovolili intímne dotyky, ktoré v nich rozdúchali oheň túžby. Každý deň, ktorý od toho večera uplynul, bol naplnený očakávaním, nenápadnými správami a spomienkami, ktoré sa vracali v najmenej očakávaných chvíľach. Anna, sediac vo svojej architektonickej kancelárii, kde načrtávala ďalšie návrhy mostov a budov, často odtrhla zrak od rysovacej dosky, aby sa pozrela na telefón. Julia jej posielala fotografie kytíc – nežné aranžmány z bielych ruží, fialovej levandule a žltých slnečníc, ktoré symbolizovali ich narastajúci cit. „Je to pre teba, pri každom lupienku na teba myslím,“ písala Julia a Anna odpovedala náčrtmi – jednoduchými kresbami ženských siluet, inšpirovanými krivkami Juliinho tela, s nádychom erotiky v líniách bokov a pŕs.
Napokon prišiel piatok, deň, ktorý si obe označili v kalendároch ako výnimočný. Julia, keď končila zmenu v kvetinárstve, kde sa vôňa čerstvých kvetov miešala s vlhkým vzduchom po rannom daždi, pocítila vzrušené zachvenie. Jej ruky, ktoré ešte stále voňali zeminou a lupeňmi, sa mierne chveli, keď písala poslednú správu: „Príď ku mne večer. Mám víno, sviečky a od rána ťa mám v hlave. Už sa neviem dočkať, kedy sa ťa dotknem.“ Anna, keď si to prečítala počas obednej prestávky, pocítila, ako sa jej v bruchu rozlieva teplo – jemné, no intenzívne, ako prvé tóny túžby, ktorá sa v nej prebúdzala už pri samotnej myšlienke na Juliu.
Anna sa pripravovala starostlivo. Stála pred zrkadlom vo svojom malom byte na okraji mesta, ktorého steny zdobili plagáty starých mostov a abstraktné kresby. Vybrala si jednoduché čierne šaty na tenkých ramienkach – látka bola hladká, hodvábna, priliehala k jej štíhlej postave a zvýrazňovala krivky pŕs a bokov. Výstrih bol decentný, odhaľoval líniu kľúčnych kostí a kúsok pokožky, ktorá sa leskla od ľahkého olejčeka s vôňou bergamotu. Vlasy si zopla voľne, niekoľko gaštanových prameňov jej padalo na ramená a na pery si naniesla červený lesk, ktorý jej dodával vlhký jas. V ruke držala malý balíček – fľaštičku parfumu s vôňou bieleho pižma, ktorý kúpila špeciálne pre Juliu, predstavujúc si, ako ho bude rozprašovať na jej pokožku.
Cesta do Juliinho bytu sa zdala dlhšia než zvyčajne. Anna kráčala ulicami starého mesta, míňala kaviarne, kde páry popíjali kávu pod slnečníkmi, a kníhkupectvá, v ktorých sa kedysi stretávali. Dážď, ktorý predtým padal, po sebe zanechal ligotavé kaluže odrážajúce neónové svetlá. Srdce jej bilo prudko a myšlienky krúžili okolo spomienok – chuti Juliiných pier pod hviezdami, tepla jej ruky na stehne, jemného stonu, ktorý unikol Anne z hrdla, keď sa Julia dotkla jej najintímnejších miest. Bolo to niečo viac než túžba; bola to narastajúca blízkosť, ktorá vypĺňala prázdnotu v Anninom srdci, prázdnotu po predchádzajúcich vzťahoch, ktoré sa končili sklamaním.
Julia bývala v starej činžiakovej budove v centre, na druhom poschodí. Schody pod Anninými nohami vŕzgali, keď stúpala nahor, a vôňa vlhkej omietky sa miešala s arómou kvetov, ktorá prenikala z bytu. Zastala pred dverami a chvíľu váhala, kým zaklopala. Srdce jej dunelo v ušiach a dlane mala od nervozity a vzrušenia mierne vlhké.
Dvere sa otvorili takmer okamžite a stála v nich Julia – ako zjavenie z erotického sna. Bola oblečená v tmavočervenej saténovej nočnej košieľke, ktorá siahala do polovice stehien a zvýrazňovala jej pekné nohy a krivky bokov. Ramienka boli tenké ako nite a látka sa v teplom svetle lampy stojacej na chodbe leskla. Čierne kučery jej voľne padali na ramená a dekolt, rámujúc tvár s jemnými črtami – vysokými lícnymi kosťami, plnými perami namaľovanými decentnou ružovou a hnedými očami, ktoré sa teraz leskli túžbou. Voňala po vanilke zmiešanej s niečím temnejším, korenistým, ako škorica a klinčeky – vôňa, ktorá Annu okamžite zasiahla a vyvolala spomienky na ich prvé stretnutie.
– Konečne si tu, – zašepkala Julia, jej hlas bol mäkký, melodický a jemne sa chvel vzrušením. Jemne, no rozhodne chytila Annu za zápästie a vtiahla ju dovnútra, pričom za nimi zavrela dvere. Byt bol malý, no vkusne zariadený – na parapete stáli kvetináče s rozkvitnutými orchideami, ich lupene boli biele a ružové ako jemná pokožka. Na stole v obývačke stála fľaša červeného vína, dva krištáľové poháre a tanier s ovocím – jahody, hrozno, figy – všetko naaranžované ako romantická kompozícia. V pozadí hrala tichá hudobná zostava soulových balád, hlasy speváčok ako Norah Jones vypĺňali vzduch intímnou atmosférou. Sviečky rozostavané na poličkách vrhali na steny zlatisté, mihotavé odlesky a maľovali tiene, ktoré tancovali ako ich budúce dotyky.
Julia dlho nečakala. Len čo sa dvere zatvorili, pritlačila Annu chrbtom k nim, jej telo sa tesne pritislo k Anninmu a cez látku šiat cítilo jeho teplo. Bozk prišiel okamžite – bol hlbší než tie predchádzajúce, pomalý, no plný hladu. Ich pery sa najprv mäkko stretli, ako nežné pohladenie, no bozk sa rýchlo prehĺbil a ich jazyky sa pomaly preplietli, skúmajúc vzájomnú chuť. Julia jemne zahryzla Anne do spodnej pery, čo vyvolalo tichý ston, a potom to miesto prešla jazykom, pričom na ňom zanechala vlhkú stopu. Juliine ruky putovali po bokoch Anniných šiat, prsty zachytili látku a pomaly ju vyhrnuli k bokom, odhaľujúc čipkované tangá a hladkú pokožku stehien. Pod prstami cítila teplo Anninho tela a jemné chvenie svalov, ktoré prezrádzalo vzrušenie.
– Celý deň som myslela na to, ako ťa vyzlečiem, – zamrmlala Julia priamo Anne do ucha, jej dych bol horúci a ovieval jej pokožku. Jazykom prešla po ušnici, čo poslalo Anninej chrbtici mráz. – Ako ťa budem ochutnávať, dotýkať sa každého centimetra tvojej pokožky. Si taká krásna, Anna. Tvoja pokožka je ako hodváb a tvoja vôňa... návyková.
Anna sa pod týmto dotykom chvela, ruky zdvihla, aby objala Juliin krk, a prsty jej vplietla do kučier. – Julia... – zašepkala hlasom prerušovaným dychom. – Nemôžem na teba prestať myslieť. Od tej noci pod hviezdami je každý dotyk, každý bozk... ako oheň vo mne.
Julia sa usmiala, oči sa jej v šere leskli. Trochu sa odtiahla, aby Annu zaviedla hlbšie do bytu, do spálne. Izba bola útulná – posteľ bola ustlaná tmavozelenou saténovou bielizňou, ktorá lákavo žiarila, a na vankúši ležal jediný biely lupeň ruže, symbol ich prvého stretnutia. Na nočnom stolíku stála lampička s bordovým tienidlom, vrhajúca teplé svetlo. Vzduch voňal levanduľou z difuzéra, ktorá sa miešala s prirodzenou vôňou Juliinho tela.
Julia si sadla na okraj matraca, nohy mierne od seba, a pritiahla Annu, aby si stúpla medzi ne. Jej dlane putovali po Anniných stehnách, prsty sa pomaly posúvali nahor a vnímali teplo pokožky. – Postav sa predo mňa – povedala potichu, no s náznakom rozkazu v hlase, ktorý Annu vzrušoval. Pomaly stiahla ramienka Anniných šiat – látka padla na podlahu ako čierny hodváb a zanechala ju iba v spodnej bielizni: v čiernej čipke, cez ktorú presvitali stvrdnuté bradavky, s bruchom napätým od vzrušenia a oblými, zvodnými bokmi.
Julia sa sklonila a pobozkala líniu Anninho brucha – od pupka nadol, pričom na pokožke zanechávala vlhké stopy pier. Jej ruky putovali po bokoch, prsty zachytili gumičku tangáčov a pomaly ich sťahovali, centimeter po centimetri, odhaľujúc hladkú pokožku ohanbia. Keď nohavičky skĺzli ku členkom, Julia zdvihla zrak – oči mala takmer čierne od túžby, zreničky rozšírené. Videla vlhkosť medzi Anninými stehnami, jemný lesk vzrušenia, a to spôsobilo, že sa jej vlastné brucho stiahlo v sladkom napätí.
– Si taká pripravená – zašepkala Julia, jej hlas sa chvel. – Voniaš vzrušením, Anna. To ma vzrušuje.
Anna si vzdychla, ruky si pre oporu položila na Juliine plecia. – Dotkni sa ma – ticho požiadala. – Prosím.
Julia ju nenechala čakať. Najprv pobozkala vnútornú stranu Anninho ľavého stehna, potom pravého – nežné bozky, ktoré boli čoraz dlhšie a bližšie k stredu. Jej jazyk sa obtrel o pokožku a zanechal na nej vlhkú stopu, zatiaľ čo rukami mierne roztiahla stehná, aby mala lepší prístup. Keď sa napokon dostala k najcitlivejšiemu miestu, jazykom sa dotkla klitorisu – najprv ľahký, takmer nepostrehnuteľný kontakt ako pohladenie pierkom, potom dlhšie, pomalé pohyby, krúžiace a dráždivé.
Anna zovrela prsty v posteľnej bielizni, keď jej Julia prikázala ľahnúť si. Posteľ sa pod jej váhou prehla, satén bol pod pokožkou chladný a kontrastoval s horúčavou tela. Julia si kľakla medzi Annine nohy, jej dych ovieval vnútornú stranu stehien a vysielal vlny zimomriavok. Začala sať – rytmicky, s rastúcim tlakom, jej jazyk tancoval, krúžil a lízal. Zasunula jeden prst do Anninho vnútra, cítila vlhkosť a teplo, ako sa okolo neho sťahuje, potom druhý a pomaly nimi pohybovala dnu a von v rytme jazyka.
– Si taká tesná, taká mokrá – zamrmlala Julia bez toho, aby odtiahla pery. Jej voľná ruka putovala po Anninom bruchu, hladila jej bradavky cez čipku podprsenky a jemne ich štípala, čo vyvolalo ďalší ston. – Chcem, aby si sa urobila na mojom jazyku, Anna. Chcem cítiť, ako sa chveješ.
Juliine slová, teplo jej dychu a presné pohyby jazyka priviedli Annu v priebehu niekoľkých minút na pokraj. Napätie sa hromadilo v podbrušku ako vlna, ktorá rástla a rástla, až napokon praskla – orgazmus prišiel intenzívne, vo vlnách, so chvením stehien a tichým, pretiahnutým stonom, ktorý naplnil miestnosť. Julia neprestala – lízala ďalej, jemnejšie, predlžujúc rozkoš, nežne sala, až kým ju Anna nechytila za vlasy a nepritiahla k sebe, zúfalo ju bozkávajúc a ochutnávajúc seba na Juliiných perách.
Keď sa ich dych upokojil, Julia si ľahla vedľa nej a pritiahla si Annu k sebe. Ich telá sa preplietli – nohy zapletené, prsia pritlačené k sebe, dlane na chrbtoch. Julia pobozkala Annu na čelo a jej prsty kreslili na pokožke lenivé kruhy.
– Zostaň na noc – zašepkala, hlas plný nehy.
Anna prikývla a ešte silnejšie sa k nej privinula. Cítila vôňu ich oboch – pot, vanilku, sex a víno. V hlave jej vírila jediná myšlienka: toto už nie je iba románik. Je to niečo, čo všetko mení.
Ale noc sa iba začínala. Po chvíli odpočinku Julia vstala, nahá v žiari sviečok, jej telo sa lesklo od jemného potu. Pristúpila k stolu v obývačke a naliala víno do pohárov, potom sa s nimi vrátila k posteli. – Pripime si – povedala a podala jeden pohár Anne. Víno bolo červené, hutné, s chuťou čiernych ríbezlí a duba, dokonale sa hodiace k atmosfére.
Sedeli opreté o vankúše, nahé, ich telá sa zľahka dotýkali – koleno pri kolene, rameno pri ramene. Hodiny sa rozprávali, popíjali víno a delili sa o príbehy z minulosti. Julia rozprávala o svojom detstve na juhu, kde rástli levanduľové polia a ona ako dievča viazala kytice pre matku. „Vždy som milovala kvety, pretože sú nežné, ale silné. Tak ako ženy,“ povedala a položila ruku na Annino stehno, lenivo ňou po ňom prechádzajúc.
Anna sa podelila o svoje sny o architektúre – o budovách, ktoré spájajú ľudí, o mostoch symbolizujúcich spojenia. „Stretnúť ťa bolo ako nájsť dokonalý oblúk – všetko do seba zapadá,“ zašepkala, naklonila sa a pobozkala Juliu na krk, pričom sa jazykom obtrela o pokožku.
Rozhovor plynul prirodzene, no túžba sa vracala vo vlnách. Julia odložila pohár a posunula sa, aby si obkročmo sadla na Annu. Jej prsia sa jemne pohupovali, bradavky mala stvrdnuté a Anna neodolala – zdvihla ruky, aby ich objala, prstami krúžila okolo bradaviek a jemne ich štípala, čo vyvolalo Juliin vzdych. Znova sa pobozkali, tentoraz pomalšie, ochutnávajúc víno na svojich jazykoch.
Julia skĺzla nižšie, jej pery putovali po Anninom tele – od krku cez kľúčne kosti až k prsiam. Vzala jednu bradavku do úst, sala ju, lízala a jemne hryzla, zatiaľ čo jej ruka skĺzla medzi Annine stehná a znovu našla vlhkosť. Prsty sa pohybovali v kruhoch, dráždili klitoris a zasúvali sa dovnútra, pričom znovu budovali napätie.
– Teraz si na rade ty – zašepkala Anna a obrátila ich tak, aby bola hore ona. Pery si našli cestu k Juliiným prsiam, jazyk tancoval po pokožke a rukami roztiahla jej stehná. Anna bozkávala cestu nadol, až dorazila k Juliinmu lonu – vôňa bola omamná, zmes vanilky a vzrušenia. Jej jazyk sa ho dotkol a pomaly ho lízal, vychutnával, zatiaľ čo sa pridali aj prsty a pohybovali sa v rytme.
Julia sa pod ňou zmietala, jej stony napĺňali miestnosť, ruky mala zapletené v Anniných vlasoch. Orgazmus prišiel rýchlo, intenzívny, jej telo sa prehlo do oblúka a boky sa zdvihli.
Zvyšok noci strávili v objatí, dotýkali sa, bozkávali a šepkali si tajomstvá. Dážď za oknom ticho padal ako kulisa ich lásky. Keď zaspávali prepletené, Anna si pomyslela, že toto je začiatok niečoho večného – nežného, romantického, plného detailov, vďaka ktorým bol každý okamih nezabudnuteľný.
Leave a Reply